Testovacie normy pre odolnosť proti korózii automobilových súčiastok zahŕňajú predovšetkým nasledovné:
I. Normy skúšky v solnom mláku
1. Neutrálna skúška v solnom mláku (NSS): Napríklad medzinárodná norma ISO 9227. Používa sa roztok chloridu sodného s koncentráciou 50 g/l, pričom pH hodnota je v rozmedzí 6,5 – 7,5. Vzorka automobilovej súčiastky sa umiestni do komory na skúšku v solnom mláku a po určitú dobu sa neustále postriekava. Pozoruje sa stav povrchovej korózie, vrátane hrdzavenia, puchnutia a odpadávania povlaku, aby sa vyhodnotila odolnosť proti korózii.
2. Kyslá skúška v solnom mláku (AASS): Na základe neutrálnej skúšky v solnom mláku sa pridáva ľadová octová kyselina, čím sa zníži pH hodnota roztoku na 3,0 – 3,1. Táto skúška je agresívnejšia a slúži na simuláciu odolnosti automobilových súčiastok vo veľmi náročných prostrediach (napríklad v oblastiach s kyslými dažďami).
3. Test soľného oparu s akceleráciou medi (CASS): Na základe kyslého testu soľného oparu sa pridáva chlorid medi, čím sa ďalej zvyšuje korozívna účinnosť soľného oparu. Tento test dokáže v relatívne krátkom čase simulovať korózne podmienky automobilových súčiastok za extrémne náročných podmienok. Je však potrebné pozorne vybrať dobu a podmienky testovania, aby sa zabránilo nadmernému zrýchleniu korózie a neschopnosti skutočne odzrkadliť reálne prevádzkové podmienky.
II. Štandardy cyklických koróznych testov, napríklad medzinárodné štandardy série ISO 11997, ktoré upravujú rôzne metódy cyklických koróznych testov, vrátane cyklov viacerých fáz, ako sú soľný opar, sušenie a zvlhčovanie, na simuláciu rôznych environmentálnych podmienok, ktorým môžu automobily v reálnej prevádzke podliehať, napríklad striedaniu vlhkosti, sušenia a soľného oparu. Prostredníctvom viacnásobných cyklických testov je možné komplexnejšie vyhodnotiť odolnosť automobilových súčiastok voči korózii v náročných prostrediach.
III. Štandardy priľnavosti povlaku a odolnosti voči korózii
1. Pre automobilové súčiastky s povlakmi, ako napríklad nátery, protikorózne povlaky atď., je potrebné dodržiavať príslušné štandardy týkajúce sa priľnavosti povlaku a odolnosti voči korózii. Napríklad medzinárodný štandard ISO 2409 stanovuje metódu skúšania priľnavosti povlaku a hodnotí adhéziu medzi povlakom a podkladom súčiastky pomocou skúšky rezu mriežkou.
2. Séria štandardov ISO 4628 stanovuje metódu hodnotenia stupňov korózie, ako sú puchýre, hrdza a odpadávanie povlaku, aby sa určilo, či odolnosť povlaku voči korózii spĺňa požadované požiadavky.
IV. Materiálové štandardy
1. Pre materiály používané v automobilových súčiastkach existujú príslušné medzinárodné štandardy, ktoré upravujú ukazovatele, ako napríklad chemické zloženie, mechanické vlastnosti a odolnosť voči korózii.
2. Napríklad pre materiály z nehrdzavejúcej ocele medzinárodný štandard ISO 15510 stanovuje chemické zloženie, mechanické vlastnosti a požiadavky na odolnosť voči korózii rôznych tried nehrdzavejúcej ocele.
3. Pre materiály z hliníkových zliatin stanovuje séria medzinárodných noriem ISO 6361 technické požiadavky a skúšobné metódy pre plechy, profily a iné výrobky z hliníkových zliatin, vrátane skúšky odolnosti materiálov voči korózii.
EN